FOTBAL
KVALIFIKACE MS 2026 – EVROPA
Slovenskí futbaloví reprezentanti zvládli odvetu so Severným Írskom a po výhre 1:0 v Košiciach potvrdili minimálne druhé miesto v skupine. Ak sa nám ale podarí aj v druhom zápase proti Nemecku zopakovať zázrak, môžeme dokonca na Majstrovstvá sveta postúpiť priamo.
Prakticky od začiatku bolo jasné, s akým cieľom prišli Severní Íri do Košíc. A rozhodne nechceli zvíťaziť, minimálne nie nejakou vlastnou ofenzívnou silou. Smerom vzad ale predviedli opäť veľmi kompaktný a dobrý výkon. Paradoxne mali ale práve oni nejakú prvú väčšiu šancu, keď sa opäť ukázala Dúbravkova slabina a síce vybiehanie do centrovaných lôpt. V 16. minúte najskôr chcel vybehnúť, no potom si to rozmyslel a keby Severní Íri lepšie hlavičkovali, prehrávali by sme. Lenže už o minútu neskôr sme si tromi rýchlymi narážačkami pekne súperov odstavili a Strelec za mňa vpredu veľmi dobre vyhodnotil situáciu a skúsil vystreliť. Napálil to tam z celej sily, no bohužiaľ to skončilo len na žŕdke a Ďuriš na tú odrazenú ranu moc nemal šancu zareagovať, takže jeho hlavička išla mimo. Každopádne treba povedať, že toto bola jediná situácia, v ktorej som Ďuriša videl na trávniku. Celkovo sme boli lepším tímom, no bolo jasné, že to bude veľmi dlhý a bolestivý pôrod.
Akonáhle sme si loptu posúvali rýchlo a hrali na jeden, maximálne dva dotyky, mali Severní Íri celkom slušné problémy. Lenže my sme to zas tak často praktikovať nedokázali a tak sme si nejaké vyloženejšie šance vytvárať nedokázali. Prvý gól sme videli v 55. minúte. Už predtým boli náznaky toho, že sa priame kopy budeme snažiť kopať po zemi. A Haraslín to kopol veľmi dobre, no bohužiaľ Škriniar loptu preskakoval v ofsajde a keďže tým tu situáciu dosť ovplyvnil, gól správne neplatil. Sparťanský krídelník si ale podľa mňa na ľavej strane vybral skôr slabší deň a najmä po bežeckej stránke vyzeral proti Ostrovanom extrémne pomaly. Bežecky síce nestíhal, ale priame kopy mu tentokrát išli fantasticky a už o desať minút neskôr tam vyslal ďalší projektil. Žiadny zbytočný nadýchaný center, no takmer strela priamo na bránu, ktorú dobre tečoval Strelec. Lenže bohužiaľ, aj tentokrát to bolo skôr lakťom a aj to teda VAR asi rozhodol správne.
Po dvoch neuznaných góloch musel byť ten tlak enormný. Navyše Íri stále viac a viac naťahovali čas a váľali sa aj vtedy, keď nemuseli. Treba povedať, že oni boli v tom druhom polčase smerom dopredu absolútne bezzubí a prakticky bez snahy. Lenže my sme boli absolútne mimo na pravej strane, kde proste Gyombér nie je prototyp moderného pravého obrancu a o Ďurišovi prakticky neustále píšem, že momentálne nie je hráčom do základu. V 69. minúte ho konečne nahradil Sauer, ale ani on tam veľa vody nenamútil. Veľká rošáda na našej strane prišla pár minút pred koncom riadnej hracej doby, na ihrisko prišli Bénes a Tupta a o štyri minúty neskôr Bobček a Boženík. Tu musí ísť veľká pochvala trénerskému štábu, pretože sme všetci vedeli, že tá remíza nám skoro isto stačiť nebude a išli sme si pre výhru. Navyše sme vycítili, že Severní Íri proste sú slabším tímom a tie tri body patria nám.
Rád by som ale povedal, že v tom minulom blogu som sám napísal, že Bobček môže ako striedajúci žolík padnúť vhod. A ako to dopadlo asi všetci dobre vieme. Po dlhej dobe sme videli z našej strany aj dobre kopnutý roh, ktorý tam poslal Bénes a našiel práve Bobčeka. Severní Íri tu trochu doplatili na to, že sa furt váľali a samy si to tam dosť skomplikovali, takže Bobček loptu upratal prakticky do prázdnej brány a poslal nás minimálne do baráže. Nuž 24 útočník strelil v Poľsku 5 gólov v 5 zápasoch a formu si očividne preniesol aj na trávnik. A za mňa to môže byť minimálne teraz za Strelca fantastická alternatíva.
Severní Íri už ten záver pochopiteľne moc nezvládli. Ono ťažko sa začína hrať futbal posledných 6 minút, keď dovtedy len bránite. Z našej strany podľa mňa zaslúžená a nesmierne vybojovaná výhra. Každopádne moc mi nešlo do hlavy, keď páni športoví komentátori povedali, že nám v strede poľa chýba Duda ako typický tvorca hry. Ja neviem, mne úprimne moc nechýbal a nemyslím si, že to s ním vyzerá nejako inak, rozhodne nie lepšie. Ale dnes nebudem zbytočne negatívny.
Čo sa však rozhodne ukázalo, je to, ako moc potrebujeme Stana Lobotku. On možno v niektorých zápasoch nie je až tak vidieť, lenže ten kľud v tej zálohe je vidieť obrovsky a pokiaľ tam zrazu máme niekoho, kto dokáže loptu podržať aj pod tlakom a v ťažkej chvíli, vyzerá naša hra podstatne lepšie.
No a v pondelok nás čaká posledný diel skladačky. O 20:45 si to rozdáme v Lipsku s Nemeckom o priamy postup na budúcoročné Majstrovstvá sveta. No a s Nemcami sa nám tento rok už jeden zázrak podaril, tak prečo nie aj ten druhý?
No, tak poďme na to. Asi sa dá čakať, že si naši pisálkovia neskutočne uletia a po tejto výhre už nás uvidia v Amerike na Majstrovstvách sveta. Jasné, Nemcov sme porazili a absolútne zaslúžene. Navyše hrajú možno najslabšie za posledné roky, lenže stále sú to Nemci. A na papieri je tá kvalita proste úplne inde. Vpredu majú Woltemadeho, ktorý má veľmi dobrú firmu a aj v Luxembursku rozhodol o výhre dvomi gólmi. Lenže tiež je treba povedať, že v Luxembursku mohli nejaký ten gól a dostať a herne to minimálne v prvom polčase opäť extrémne drhlo. Florian Wirtz sa síce rovnako ako v Liverpoole neskutočne snaží, ale tá zúfalosť z neho pomaly začína poriadne cítiť a ja dúfam, že sa nechytí zrovna proti našim.
Ja by som ostal nohami na zemi. Svoj cieľ, ktorým bolo druhé miesto sme si splnili a musíme si to určite vážiť. V baráži sú súperi, s ktorými by sme mohli kľudne o ten postup bojovať, no rovnako tak tímy, kde asi favoritmi nebudeme. Lenže našou obrovskou výhodou proti Nemecku bude fakt, že zatiaľ čo od nás to prvé miesto v skupine nikto nečakal, pre nich to bola od začiatku povinnosť. A ich aktuálny tím ten tlak očividne nezvláda úplne ideálne. Určite tu ale nechcem tvrdiť nič také, že máme veľkú šancu celú skupinu vyhrať. Favorit je podľa mňa stále jasný a ak aj v Lipsku prehráme, určite sa hnevať nebudem. No prečo si nezopakovať ten úvod kvalifikácie a nezakončiť rok rozprávkovo?
Psáno pro slovenský tištěný časopis
