FOTBAL
1. SLOVENSKÁ LIGA
August sa chýli ku koncu- a ako to v našich končinách bohužiaľ býva zvykom, je to čas, keď sa v lige blížime k prvému odvolaniu trénera. Ešte pred prvou reprezentačnou pauzou to tento rok môže stihnúť Ružomberok. Ondřej Smetana po piatich porážkach dostal ultimátum- buď príde víťazstvo proti Žiline, alebo končí. A náhrada už čaká.
Je to skutočne zarážajúce- tím, ktorý bol vlani blízko ku ligovej fáze Konferenčnej Ligy, zrazu nevie hrať futbal- a to sa personálne obmenil skutočne menej, ako by ste si mohli myslieť. Ak sa ale chceme pozrieť na začiatok úpadku, musíme ísť ďalej. Osobne by som stanovil jeho začiatok pred minulou sezónou- a konkrétne na rozhodnutie nezaplatiť adekvátne Mareka Zsigmunda, kapitána tímu.
Tím z Liptova bol v komfortnej pozícií- vďaka pohárovej výhre mal spokojných fanúšikov aj nejaké tie extra peniaze, keď si ale Zsigmund vypýtal zlepšené podmienky, nedostal ich. Nové pôsobisko si našiel v Košiciach- čo bol vo vtedajšej situácií výrazný športový zošup. Nečakal ho tam ale boj o záchranu, naopak, Zsigmund so svojím novým klubom opäť hral o top šestku.
Ružomberok vďaka pohárovej trofeji naskakoval rovno do Európskej Ligy, kde prešiel cez Tobol a po slušných výkonoch vypadol s Trabzonsporom. Následne prišiel najväčší šok- s favorizovaným Hajdukom doma najprv uhral bezgólovú remízu. Následne na Poljude dokázal dať v odvete rýchly gól a opäť brilantne zamkol svoju obranu. Po výhre 0:1 sa stal tak ďalším v dlhom poradí klubov, cez ktoré Hajduk nedokázal prejsť v posledných pätnástich rokoch.
Ostávala posledná prekážka, arménsky Noah Jerevan. Po vonkajšej prehre 0:3 sa zdalo byť všetko stratené, doma ostával pokus o zázrak. Ten aj prišiel- Ružomberok stratu skutočne dokázal zmazať po sedemdesiatich minútach, posledných dvadsať minút navyše hral presilovku. Napriek tomu ale záver nezvládol a od oslabeného Noahu inkasoval tesne pred koncom gól na 3:1. Zareagovať už nedokázal. Zo sna o pohárovej jeseni, ktorá by hráčom v regióne garantovala status legiend na dekády, nič neostalo.
Spätne vôbec nejde o výsledkové sklamanie. Noah nakoniec dokázal v ligovej fáze uhrať štyri body, v tohtosezónnych predkolách odohral vyrovnané zápasy aj s Ferencvárosom a nakoniec si zrejme znovu zahrá Konferenčnú Ligu, stačí doma potvrdiť trojgólový náskok s Olimpijou Ľublana. Pred rokom sa to ale ako veľké sklamanie javilo- Noah bol absolútne neznámy tím. Hráčov čakala náročná úloha, preorientovať mysle na domácu súťaž. V tej výsledkovo tápal, no príčinou samozrejme bol fakt, že delil sily na dva fronty a odohral osem európskych zápasov. Iba že by nie.
Po vypadnutí neprišlo k žiadnemu zlepšeniu. Tím sa nevedel chytiť, zúfalo chýbala osobnosť typu Zsigmunda, ktorý by skrátka povedal- veď sme ukázali, že vieme hrať futbal! Keď v novembri prišlo k odchodu trénera Smetanu do Slovácka, ktoré zaňho malo zaplatiť sto tisíc, takmer všetci to videli ako win-win situáciu. Klub mal zarobiť peknú sumu peňazí a zároveň dostať nový impulz. Úlohu dostať Liptákov konečne do top šestky dostal Radim Kučera, nevyšlo to. Po štyroch odkoučovaných zápasoch nezískal ani bod. A bol vyhodený.
Na jarnú časť sezóny už poverili jedného z klasických “záchranárov”, Norberta Hrnčára. Ten z ôsmich zápasov prehral šesť- a po tom, čo začiatkom apríla prehral aj s neskôr poslednou Banskou Bystricou, skončil aj on. Niekedy v novembri bolo jasné, že na top šestku to nevyjde, v tomto bode už bolo jasné, že tím bude mať čo robiť, aby sa vôbec zachránil v najvyššej súťaži. Tím, ktorý pol roka dozadu dokázal držať na dištanc miliónových hráčov Hajduku, zrazu nevedel nič. Stále hrali viacmenej tí istí hráči, skrátka zabudli, ako sa to hrá. Psychická deka bola neúnosná.
Obrovským šťastím bolo, že Smetana bol opäť voľný. Tím sa konečne nadýchol a vyhral posledné štyri zápasy nadstavbovej skupiny, čím sa tesne vyhol nielen zostupu, ale aj barážovým bojom. Vzhľadom na veľké šťastie v pohárovom lose mal dokonca šancu zopakovať európsku účasť, cez druholigové Zlaté Moravce a poslednú Banskú Bystricu sa kvalifikoval do finále. V repríze minulého roka ale nedokázal opäť poraziť Trnavu. V zápase proste nebol dosť dobrý.
Katastrofa bola odvrátená, v lete sa mohol Smetana so svojim tímom pripraviť na ďalší pokus o top šestku. Káder stratil iba dvoch hráčov- Madleňák odišiel do Košíc, o niečo asi viac zabolel odchod Lavrinčíka do Jablonca, toto ale nie sú straty, ktoré by sa nedali nahradiť. Príchody dokonca prevyšovali- obranu posilnil Šulek z Trnavy, Leitner zo Žiliny a Slávik z Podbrezovej, do ofenzívy prišli Novák z Bohemians a O. Šašinka z Hradca, niekdajšie talenty.
Lenže ono to nefunguje. Ešte v príprave porazili slovinskú Muru, v generálke aj rumunské Voluntari, ktoré bude opäť bojovať o postup do najvyššej súťaže, horibilná nebola ani prehra 2:3 v Ďolíčku. Po piatich ostrých zápasoch má ale klub z Ružomberka nula bodov a desivé je aj skóre 2:12. Mužstvo je opäť pod dekou. A Smetana dostal ultimátum vyhrať so Žilinou, inak končí. Tím by mal prebrať Ivan Galád, ďalší z tradičných ligových záchranárov. Hoci jeho čas obvykle prichádza až na jar, nie v auguste.
Osobne tieto ultimáta nenávidím. Kluby ním jasne hovoria, že tréner nemá ich dôveru, a v takej situácií nemá zmysel predlžovať trápenie. Asi si ani neviem spomenúť na prípad, kde tréner podobné ultimátum úspešne prežil a následne bol s klubom úspešný. Tak či onak, so Žilinou podľa mňa nevyhrajú a odvolaním Smetanu sa tiež nič nevyrieši.
V klube sú omnoho hlbšie problémy, a to majiteľ Milan Fiľo, ktorý sa opakovane snaží robiť futbal s minimálnym rozpočtom, bez toho, aby adekvátne zaplatil svojich lepších hráčov, či priviedol posilu za symbolické prestupové čiastky. Pohárové výhry ho evidentne povzbudili, že toto sa skutočne dá, lenže generácia hráčov, ktorá ich dokázala vybojovať, postupne stratila svoju kvalitu a nikto, kto by ich adekvátne nahradil, nikdy neprišiel. Roky tu dochádzalo k zlým rozhodnutiam. Ružomberok je v najvyššej súťaži takmer štvrťstoročie, no ak k tomu nakoniec príde, vypadnutie do druhej ligy by bol pre majiteľa a funkcionárov adekvátny trest.
Ak by Ružomberok chcel odohrať zaujímavejší zápas, asi by to snáď ani nešlo. So Žilinou, ktorá v prvom polčase hrala zúfalo, vyhrával po góloch Hladíka, Šašinku a Seleckého už 3:0, postupne mu ale došli sily a Žilina dokázala vyrovnať na konečných 3:3. Smetana na základe tohoto zápasu nateraz stále má dôveru vedenia- a Galád, ktorý sa už mal pripravovať na lavičku Liptákov, sa spomína ako kandidát namiesto odvolaného Hynka v Prešove…
Psáno pro slovenský fotbalový časopis
